Katedra žurnalistiky a nových médií FF UKF v Nitre

Eseje o divadelnej kritike

Dagmar Inštitorisová

Cyklus štyroch rozhlasových esejí s názvom Eseje o divadelnej kritike sú tretím voľným pokračovaním mojich úvah o funkcii a význame divadla v našom živote z pragmatického i vedeckého hľadiska. Zámerne majú trochu provokatívne názvy: Prečo sa stať divadelným kritikom, Je divadelná kritika vždy iba negatívna?, Čo všetko by si mal divadelný kritik uvedomovať? a V čom je divadelná kritika vždy pozitívna? Chcem nimi upozorniť na dôležitosť kritického myslenia – aj o divadelnom umení, ktoré je podložené odbornými argumentami. Pretože i v divadelnej kritike sa rozmohlo tendenčné, politické či marketingové posudzovanie kvality divadelných inscenácií, podobne ako je tento typ hodnotenia prítomný v bežných verejných prejavoch. V prvej eseji – napríklad – provokujem hľadaním odpovede na otázku: Čo by sa stalo, keby neexistovali divadelní kritici (odborná a vedecká terminológia atď.), ktorí nielenže píšu kritické reflexie, ale aj dejiny divadla? A dospievam k záveru, že by sme vôbec nevedeli, či to, čo vytvárame, je divadlo… V týchto dňoch ich začalo približne v mesačných intervaloch vysielať Rádio Devín, prvú 20. 1. 2025, druhá je na programe 10. 2. 2025 a tretia 10. 3. 2025. Predpokladám, že posledná bude mať termín 7. 4. 2025 alebo 14. 4. 2025.

V prvom cykle s názvom Úvahy o dôležitosti divadla bolo sedem esejí, ktoré sa zaoberali aktuálnymi otázkami filozofického a estetického myslenia o divadle a jeho funkciách i v dobe búrlivých politických, spoločenských a kultúrnych zmien. Primárne sa však zameriavali na chápanie divadla v mimodivadelných (paradivadelných) súvislostiach a situáciách. Najprv boli publikované v roku 2001 v týždenníku Kultúrny život a neskôr aj v mojej monografii O výrazovej variabilite divadelného diela (2001, 2013). Majú názvy: O duchovnom poslaní divadla, Divadlo ako antropologický fenomén, Divadlo ako lacná zábava, O dvojsečnosti divadla, O podceňovaní divadla a O politickom a ideologickom zneužití divadla. Druhý cyklus s názvom Eseje o bábkovom divadle, ktorý bol vysielaný taktiež na Rádiu Devín v roku 2023, pozostával pôvodne z ôsmich esejí s názvami Bábka a tajomstvá textu (polemická rozprava na tému bábka, interaktívnosť a hranice zneužitia divadelných postupov), Prečo sa bábky pri klaňačke nedržia za ruky, Bábka sa nikdy nechce meniť, Bábka sa nemusí pretvarovať, Keď sa stráca z javiska, O prvom bábkohercovi, Otvorene a Vždy iba mlčky a bol publikovaný knižne v roku 2018. Rozhlasovú podobu dostalo sedem z nich, kvôli náročnej vedeckej terminológii nebola odvysielaná prvá. Vysvetľovala som v nich – z rôznych, aj paradoxných uhlov pohľadu – moju fascináciu bábkou, hlavne však z intertextuálneho, antropologického, teoretického a najmä semiotického a filozofického hľadiska. Medzi základné otázky, ktoré si v nich kladiem, patrí nielen tá „tradičná“, ktorá sa týka zmyslu bábky a bábkového divadla, ich funkcie a postavenia v hodnotovom systéme divákov, ale tiež vzťahu detských či dospelých divákov k bábke, hraniciam, ktoré limitujú „odhalenie“ tajomstva mágie bábok. Osobitnú líniu úvah tvorí téma prepojenia bábky s bežným životom budúcich divákov a otázky revitalizácie divadla prostredníctvom nej